Roky 1954. 1955 ako si na ne spomínam ja Marta Bullová - rod.Oravcová

Roky 1954 -  1955 ako si na ne spomínam ja Marta Bullová – rod.Oravcová 

V šk. roku 1954/55 otvorili OSŠ v Podlaviciach. Do tých čias deti z Podlavíc a zo Skubína mohli tu chodiť len od prvej po piatu triedu. Potom odchádzali do škôl v Banskej Bystrici. My žiaci, ktorí sme už chodili do vyšších ročníkov sme sa vrátili k nášmu staronovému riaditeľovi Švecovi a k svojim spolužiakom, ktorých sme poznali z detstva.

Boli sme plní elánu , zakladali sme si krúžky, napr. Mičurinský pod vedením pána Dobríka, zúčastnili sme sa recitačnej súťaže, ktorú vtedy vyhral náš slávny spolužiak, neskôr spisovateľ Ondrej Sliacky.

Na hodinách telocviku naša telocvikárka Evka Krnáčová s nami nacvičovala skladbu na I.CŠ spartakiádu. Vtedy sme sa ale na Strahov ešte nedostali.

Po vzore našich starších sestier, ktoré cvičili v požiarnickom družstve žien a v r. 1954 sa prebojovali až na celoštátnu súťaž do Prahy, sme si aj my žiačky 6-8 ročníkov založili požiarnicke družstvo dorasteniek. Viedol nás a cvičil Janko Dobrík – Čierny a našou veliteľkou bola Anka Dobríková od Hanechov. Členkami boli : Marienka Veselová, Zuzka Badinská, Irenka Sliacka, Zorka Krnáčová, Vierka Pásniková, Anka Oravcová, Anka Krnáčová, Evka Ondrejková a Marta Oravcová. Neskôr sa k nám pridala aj Elenka Dobríková. Cvičili sme na futbalovom ihrisku v Podlaviciach a tiež na Jesenskom vŕšku, kde mali svoje sídlo profesionálni požiarnici. Naše cvičenie pozostávalo z technickej prípravy, behu na 60 m cez prekážky a požiarneho útoku. Mne osobne robilo problém preskočiť 1,6 m vysokú prekážku. V dobrom som závidela Marienke Veselke, ktorá sa cez ňu prehodila raz-dva. My, ktoré sme neboli také šikovné sme si pomáhali rukami, to sa mohlo. Vyhrali sme okrskovú súťaž v Tajove, okresnú v Kostiviarskej a krajskú v Šalkovej. Na súťaže sme sa vozili v požiarnickom aute a vždy sme si cestou z chuti zaspievali. Ako ceny sme dostávali teplákové súpravy a na súťažiach nám navarili chutný guľáš. Tak sme sa prebojovali na celoštátnu súťaž do Brna. Bolo to v auguste 1955. Cestou do Brna sme sa zastavili aj v Bratislave. Mnohé z nás, medzi nimi aj ja sme boli v takých veľkých mestách po prvýkrát.

V Bratislave bol pre mňa zážitkom mapr. Manderlák. Taký vysoký dom som ešte nevidela. Obedovali sme v hoteli Krym, videli sme Dunaj. V Brne sme sa ubytovali v Jeselských kasárňach. Boli tam poschodové postele, tiež pre mňa niečo nové a ešte čo bolo pre mňa nové, to bolo dobré české pivo. Doma som nikdy pivo nepila, bolo pre mňa horké. Ale to v Brne , nie že by som ho vypila veľa veď som mala len 13 rokov, mi naozaj chutilo.

Súťaž sme absolvovali počas 2 dní. Bolo tam veľa družstiev a dodnes neviem presne na ktorom mieste sme sa umiestnili. Ale to nie je dôležité. Dôležité sú naše zážitky, teraz už spomienky a to že sme reprezentovali našu malú obec pri Banskej Bystrici až na takom významnom celoštátnom podujatí.